Slobodomurárstvo je ľudomilá, filozofická a pokroková inštitúcia a jej cieľom je hľadanie pravdy, štúdium morálky a solidárnosť. Jeho zásadou je vzájomná tolerancia, úcta k sebe a k ostatným a absolútna sloboda vyznania. Metafyzické predstavy považuje za osobnú záležitosť svojich členov, odmieta akékoľvek dogmatické tvrdenia. Jej heslom je sloboda, rovnosť, bratstvo. Slobodomurárstvo má za úlohu rozšíriť na všetkých ľudí bratské putá, ktoré zjednocujú slobodomurárov na celej zemeguli.

Každý slovenský slobodomurár si i dnes pripomína slová svojho brata M.R. Štefánika: „…snáď nie je zbytočné úsilie moje, snáď prispel som a prispejem k stavbe velechrámu človečenstva a pokroku.“

Slobodomurárstvo nie je náboženstvo,
nie je proti náboženstvu,
nenahrazuje náboženstvo.

Slobodomurárstvo nie je o politike.

Slobodomurárstvo nie je biznis klub.

Slobodomurárstvo je iba o slobodomurárstve.

Symbolika a rituály slobodomurárstva vychádzajú z Biblie, stavby chrámu kráľa Šalamúna a pracovných nástrojov kamenárov.

Uplatňovaním Bratskej lásky sa slobodomurári učia považovať celý ľudský druh za jednu rodinu – vysokých aj nízkych, bohatých aj chudobných – ktorí si ako stvorení jedným všemohúcim rodičom a obyvatelia tej istej planéty majú vzájomne pomáhať, podporovať sa a chrániť, bez ohľadu na náboženské, etnické, kultúrne, politické, národnostné, jazykové či sociálne rozdiely. Na tomto princípe slobodomurárstvo zjednocuje ľudí všetkých krajín a spôsobuje, že sa rozvíja a existuje naozajstné priateľstvo medzi tými, ktorí by inak zostali vo večnej vzdalenosti.

Pomáhať ľuďom v núdzi je povinnosťou všetkých ľudí, najmä však slobodomurárov, ktorí sú spojení nerozlučnou reťazou úprimnej náklonnosti. Ukľudňovať nešťastných, súcitiť s ich nešťastím, súcitiť s ich trápením a prinavracať kľud do ich rzbúrených myslí, to je veľký cieľ, ktorý má slobodomurárstvo na zreteli. Na tomto základe slobodomurári vytvárajú svoje priateľstvá a nadväzujú spojenie.

Pravda je božský atribút a základ každej cnosti. Byť dobrými a pravdivými ľuďmi je prvou lekciou, ktorej sa slobodomurári učia. Na túto tému slobodomurári meditujú a premýšľajú a podľa tohto diktáru sa snažia riadiť svoje konanie. Preto by pod vplyvom tejto zásady nemalo medzi slobodomurármi existovať pokrytectvo a klamanie. Mali by sa vyznačovať úprimnosťou a prostým konaním; a srdcom a jazykom by sa mali spojovať v podpore vzájomného blaha a radovať sa z prosperity druhých.

Človek získa zo slobodomurárstva to, čo je schopný doňho vložiť.

Slobodomurárstvo poskytuje príležitosť úprimným, čestným, priamym a nezištným ľuďom, ktorí hľadia za hranice rutiny každodenného života, ktorí sú motivovaní skutočnou túhou po poznaní a ktorí sú ochotní skromne prispievať k zlepšeniu svojho spoločenstva.

Čo je vlastne slobodomurárstvo?

Dalo by sa povedať, že slobodomurástvo je spoločenským hnutím, usilujúcim sa o mravné zdokonalenie človeka a ľudstva. Je výberovým spoločenstvom, čo znamená, že samo rozhoduje o tom, koho prijme a koho nie. Slobodomurárom je možné sa stať iba prostredníctvom zasväcujúceho rituálu a po dôkladnom prípravnom procese. Je bratsvom a sesterstvom, založeným na vzájomnej dôvere a tolerancii, a v prípade potreby aj podpore. V neposlednom rade je Rádom, panuje v ňom teda rádová disciplína, tj. vyžaduje sa rešpektovanie rozhodnutia autorít – zvolených orgánov Rádu (to sa samozrejme týka len vnútorných vecí slobodomurárov, do súkromia nikto nikomu nezasahuje).

Sú slobodomurári tajnou organizáciou?

Od prvopočiatkov svojej existencie bol Rád slobodomurárov považovaný za prísne tajnú spoločnosť. tento falošný pohľad širokej verejnosti slobodomurárom veľmi uškodil, pretože vo verejnosti prevláda názor, že čo je tajné, to je podozrivé. Pravda je však prozaickejšia. Ktosi na túto tému povedal: „Akéže to tajná spoločnosť, keď si ich adresu môžete nájsť v telefónnom zozname?“ A dnes už aj na internete. Organizácia slobodomurárov teda určite nie je tajná – v tom zmysle, že by skrývala svoju existenciu alebo pracovala v ilegalite (konieckoncov, existencia tejto stránky je toho dôkazom). Naopak, jedným zo slobodomurárskych princípov je dodržiavať zákony svojej krajiny. Rád Le Droit Humain, rovnako ako jeho všetky lóže, je riadne zaevidovaným združením, má svoje IČO a riadne podáva daňové priznania. Na druhej strane je však treba povedať, že sme diskrétnou organizáciou, čo okrem iného znamená, že nezverejňujeme zoznamy svojich členov. Je na slobodnom rozhodnutí každého člena, či svoju príslušnosť k Rádu prizná.

Je slobodomurárstvo ezoterickou (okultnou, hermetickou) organizáciou?

Na začiatky slobodomurárstva určite mali vplyv vtedajšie bratsvá ruže a kríža. Je tiež pravda, že slobodomurárske rituály môžu trochu pripomínať antické mystériá. S akýmkoľvek okultizmom však nemajú vôbec nič spoločné. Naše ciele sú skôr filozofické a etické. Nie je však úplne nezmyselné hovoriť o slobodomurárstve ako o „alchýmii ducha“. Je to však potrebné chápať obrazne – onou pomyselnou alchymistickou nádobou je samotná lóža a kameňom mudrcov, meniacim kov na zlato, majú byť sami slobodomurári, keď po skončení slobodomurárskej práce – „veľkého diela“ – výjdu do profánneho sveta. Pre slobodomurárov však nie je chyrakteristický poverčivý prístup k svetu. Naopak, slobodomurári od svojich historických počiatkov vynikali podporou vedy. Bolo o je medzi nimi mnoho významných vedcov z rôznych odborov.

Je slobodomurárstvo náboženstvom?

Nie. Slobodomurárstvo nie je náboženstvom, nemá žiadne dogmy, žiadne predpísané články viery, žiadne ideologické autority. Žiadne konkrétne vyznanie viery sa nepožaduje. Prijímaní sú kresťania, židia, buddhisti, muslimi, ale taktiež aj tí, ktorí majú len akúsi „filozofickú vieru“ bez príslušnosti ku konkrétnemu náboženstvu či cirkvi. V hlavnom slobodomurárskom prúde, tzv. „regulárnom“, sa požaduje aspoň nejaká viera (hovoríme v „najvyššiu bytosť“, teda v etickú autoritu metafyzicky zakotvenú, ktorú pracovne – symbolicky – nazývame Veľký Architekt Vesmíru). Pri prijímacom obrade vyžadujeme zloženie sľubu na niektorú všeobecne prijímanú posvätnú knihu (u nás obvykle Bibliu, ale môže to byť napr. aj Korán a pod., podľa viery a voľby uchádzača). Slobdomurári rešpektujú každé poctivé filozofické alebo náboženské presvedčenie a vždy kritizovali a kritizujú náboženskú neznášanlivosť. Preto boli niektorými cirkvami a náboženskými spoločenstvami v minulosti odmietaní.

Je slobodomurástvo sektou?

Nie. Charakteristickým znakom siekt je predovšetkým autoritárstvo, slepá poslušnosť nejakému vodcovi či ideológii. Slobodomurári stoja na úplne opačnom princípe, zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca – preto sa tak aj volajú slobodomurári. Slobodou v tomto zmysle sa nechápe len sloboda občianska, ale aj sloboda vnútorná, teda duchovná nezávislosť, čo je pravý opak toho, ako fungujú sekty. Preto je len ťažko predstaviteľné, že by člen nejakej sekty bol prijatý do lóže. Ďalším podstatným znakom, ktorý nás odlišuje od siekt je to, že nikoho nenútime ani neprehovárame na členstvo. Ak je ponuka na vstup do Rádu odmietnutá, rešpektujeme to ako slobodnú voľbu dotyčného. Taktiež vystúpiť z Rádu je možné úplne slobodne a bez prekážok, čo u siekt býva problém.

Je slobodomurástvo elitným klubom?

Záleží na tom, čo rozumieme elitou. Rozhodne nie je vyhradené elite majetkovej, teda „klubom pre bohatých“. Na to slúžia iné organizácie, ako Rotary alebo Lions kluby. Rovnako nejde o elitu mocenskú – klub politikov, lobbistov, finančných oligarchov a podobne. Naopak, vedľa náboženských a politických tém je v lóžach zakázaný aj biznis. V istom zmysle je však možné odpovedať kladne. Našou túhou je sústreďovať nielen morálne aj – napriek tomu, že platí zásada, že podmienkou prijatia nie je žiadny stupeň dosiahnutého vzdelania – intelektuálnu elitu národa. (Jeden zo slobodomurárskych Veľmajstrov to dokonca formuloval veľmi tvrdo: “ Slobodomurárstvo nie je pre primitívov.“)

Je slobodomurárstvo politickou organizáciou?

Nie. Lóže sa nevenujú politickej činnosti. Politické témy (stranícka agitácia a podobne) sú v lóžach zakázané. Slobodomurári ako jednotlivci sa však v politike angažovať môžu. Niektorí sú členmi rôznych politických strán alebo občianskych iniciatív, niektorí sa venujú politickej publicistike, iní sa uspokojujú s rolou voličov. Slobodomurári nemajú – ako aj z názvu vyplýva – žiadny záväzný politický program, ale prirodzene sa hlásia k demokratickým a humanistickým hodnotám v politike a odmietajú extrémistické politické smery.

Je slobodomurástvo charitatívnou organizáciou?

Čiastočne. Všeobecná dobročinnosť je poslaním Rádu, ale je to skôr akýsi „vedľajší produkt“. Podporné aktivity lóží majú smerovať v prvom rade k chudobným bratom a sestrám, k vdovám a sirotám po zomrelých bratoch alebo sestrách. Je však dobrým zvykom, že každá lóža popri tom podporuje nejaký charitatívny projekt. V niektorých krajinách, kde sú lóže bohaté (napr. v USA), prevádzkujú dokonca celé nemocnice, domovy dôchodcov a pod.

Tvoria slobodomurári jednu veľkú celosvetovú organizáciu?

Slobodomurárstvo je rozšírené vo väčšine krajín sveta. Jednotlové slobodomurárske Rády vo svete sú však organizačne samostatné a sú spojené vzájomným uznaním a bratskou spoluprácou na princípe rovnosti. neexistuje žiadne „svetové centrum“, ktoré by im bolo nadriadené. Teda aj slobodomurári na Slovensku nepodliehajú žiadnej zahraničnej autorite.Zednářství je rozšířeno ve většině zemí světa. Obedience v jednotlivých zemích jsou však organizačně samostatné a jsou spojeny vzájemným uznáním a bratrskou spoluprací na principu rovnosti. Neexistuje žádné „světové centrum“, které by jim bylo nadřízeno. Tedy ani zednáři v České republice nepodléhají žádné zahraniční autoritě. Pionierske lóže (prvé rádové lóže v krajine) však môžu vznikať pod gesciou lóží z iných krajín, resp. Veľmajstra Rádu. Vytvorením ďalších lóží a tým aj obediencií záskavajú tieto lóže úplnú samostatnosť.

Ako a kedy slobodomurárstvo vzniklo?

Presne nevieme, aj keď o tom už bolo napísaných mnoho kníh. Za základnú sa považuje teória, že sa vyvinulo zo stredovekých murárskych a kamenárskych cechov. Trochu jej konkuruje „templárska“ teória, prípadne „rosenkruciánska“. Vo všetkých môže byť kúsok pravdy. Faktom je, že z doby pred r. 1717 máme príliš málo spoľahlivých dokladov, ale vieme, že v tomto roku slobodomurárstvo nevzniklo, ale malo za sebou už dlhý vývoj. Dokumentovateľnú históriu môžeme zaznamenať až od roku 1717, kedy sa štyri (už existujúce) londýnske lóže spojili v jednu Veľkolóžu.

Prečo slobodomurári neprijímajú ženy?

V prvom rade, nie je to tak úplne pravda. Príkladom je aj náš Rád Le Droit Humain, ktorý ako tzv. „zmiešaná“ obediencia, prijíma mužov aj ženy. Existujú však aj čisto ženské lóže a obediencie. Oba typy rádov sa označujú aj ako tzv. liberálne slobodomurárstvo. Naopak, čisto regulárne slobodomurárstvo, vytvárajúce tzv. Veľké Lóže je naozaj výlučne mužskou obedienciou. Lóže spadajúce pod Veľký Orient Francúzska si pri svojom vzniku môžu vybrať, či budú fungovať ako liberálne alebo ako regulárne. Medzi týmito Rádmi vznikajú na neformálnej úrovni korektné a priateľské vzťahy, v profánnej sfére (napr. v charitatívnej činnosti) môžeme spolupracovať. Avšak regulárne fungujúcim lóžam bránia ich pravidlá diplomaticky uznať liberálne lóže a tým je bránené aj vzájomným návštevám v lóžach.

K čomu slúžia slobodomurárske rituály?

Rituály sú akési divadelné jednoaktovky, pôsobiace na ľudskú myseľ tak, aby sprostredkovali človeku hlbšie sebapoznanie a podnecovali jeho etický rozvoj. Najčastejšie sú rituály pre uvádzanie neofytov (nováčikov) do jednotlivých slobodomurárskych stupňov. Okrem toho existujú rituály pre výročné príležitosti a významné udalosti alebo pri úmrtí brata či sestry.

Aký je zmysel „slobodomurárskych tajomstiev“?

„Slobodomurárske tajomstvá“ sú v podstate trojaké. Prvým je identita žijúcich slobodomurárov. Žiadny slobodomurár nesmie prezradiť príslušnosť k slobodomurárov iného člena Rádu bez jeho výslovného súhlasu. Je to princíp diskrétnosti – sme si vedomí, že takáto informácia by mohla niekomu uškodiť. Napriek tomu, slobodomurár sa nemá za čo hanbiť a svoju slobodomurársku príslušnosť by preto nemal skrývať. Táto otvorenosť je tendenciou posledných rokov, keď sa slobodomurári začali viac otvárať verejnosti. Usporiadavame prednášky, diskusie či spoločenské stretnutia aj pre neslobodomurárskych hostí.

Druhým typom tajomstva je všetko, čo je povedané v lóži. Každý slobodomurár, ktorý si v lóži zoberie slovo, plne spolieha na to, že nič z jeho slov neprekročí hranice lóže. Tým je zaručená úplná sloboda slova a umožnená dokonalá otvorenosť – je to niečo podobné ako spovedné tajomstvo v katolíckej cirkvi.

Nakoniec, tretím typom tajomstva sú samotné slobodomurárske rituály, heslá, poznávacie znamenia a podobne. Je však potrebné poznamenať, že už od konca 18. storočia dochádza pravidelne k ich únikom a prezradzovaniu. Dnes v každom väčšom kníhkupectve nájdete takmer všetko, čo kedysi spadalo medzi prísne utajované informácie. A čo nenájdete tam, nájdete na internete. Z úcty k tradíciám však zachovávame aj tieto tajomstvá (ktoré sa v priebehu dejín mierne menia), ale z ich prípadných únikov si zas príliš ťažkú hlavu nerobíme. Našťastie totiž existuje ešte iné tajomstvo, ktoré sa slobodomurárom zjavuje až pomaly ako keby mimochodom, počas celého ich slobodomurárskeho života. A toto tajomstvo vlastne ani nie je možné prezradiť, pretože sa neodovzdáva slovami, ale osobným zážitkom. Vyjadril to dobre Casanova: „Muži, ktorí vstupujú do Rádu len preto, aby sa dozvedeli jeho tajomstvo, podstupujú veľké riziko, že zostarnú bez toho, aby to tajomstvo odhalili. Pretože poznať ono tajomstvo môže len ten, kto pravidelne navštevuje lóžu, usilovne premýšľa, uvažuje, porovnáva a dedukuje…“.

Čo je lóža?

Lóža je základnou organizačnou jednotkou Rádu slobodomurárov. V našich pomeroch to býva obvykle niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa schádzajú k slobodomurárskym rituálom alebo iným, menej formálnym schôdzkam. Lóža si každoročne volí Majstra Lóže, ktorý ju vedie a Radu lóže, ktorá spolu s ním koordinuje lóžové aktivity. Hovorovo sa slovom lóža označuje aj miestnosť, kde sa slobodomurári schádzajú k obradom. Nie je to úplne presné, správnejšie je hovoriť o slobodomurárskom chráme.

Čo je to obediencia?

Združenie lóží pôsobiacich v danej krajine a súčasne organizácia, ktorá zastrešuje a zastupuje navonok. Obvykle sa volá „Veľká Lóža…“ alebo „Veľký Orient…“. Obediencia nadväzuje medzinárodné vzťahy (vzájomné uznanie) s obedienciami v iných krajinách a je zodpovedná za to, že sa v ich lóžach dodržujú základné slobodomurárske princípy. Na čele obediencie stojí Veľmajster a Veľká rada, sú volení obvykle na jeden rok, v niektorých obedienciách na tri roky.

Rád Le Droit Humain je považovaný za samostatnú celosvetovú obedienciu s vlastným Veľmajstrom a Veľkou radou, čo znamená, že lóže v rámci Rádu sa automaticky vzájomne uznávajú.

Čo je orient?

Tak nazývame miesto, kde lóža sídli a pracuje. Tak napr. lóža „Phoenix“ pôsobí na oriente Bratislava, lóža „Reťaz spojenia“ na oriente Praha a podobne. Chrám, v ktorom lóža pracuje, však nemusí byť priamo v danej lokalite. Za orient volíme obvykle nejaké významné regionálne centrum (veľké mesto) a lóža potom pôsobí v príslušnom regióne. Zemepisné hranice jednotlivých orientov nie sú pevne stanovené, ale platí zásada, že uchádzač má byť prijímaný do lóže, ktorú môže najlahšie navštevovať, spravidela teda do tej, ktorej orient leží najbližšie k jeho bydlisku.

V slobodomurárskom chráme tak označujeme symbolickú východnú stranu, kde zasadá Ctihodný Majster Lóže.

Čo sú slobodomurárske stupne?

Slobodomurárstvo pozná tri základné stupne: učňovský, tovaryšský a majstrovský. Keď je uchádzač prijímaný do lóže, stáva sa učňom. Nasledujúce stupne dosiahne po určitej dobe a po splnení určitých podmienok. Každý stupeň je zviazaný s určitými právami a povinnosťami, ktoré nie sú „väčšie“ či „menšie“, sú len iné. Napriek tomu, že existuje táto stupňová štruktúra, platí predovšetkým zásada rovnosti. Veľmajster nie je viac slobodomurárom alebo lepším slobodomurárom ako učeň. Má len iné úlohy a iné právomoci.

Okrem týchto troch existujú aj tzv. prídavné stupne v určitých nadstavbových slobodomurárskych organizáciách (napr. Škótsky rítus ich má 33). Sú to akési záujmové lóže pre slobodomurárskych majstrov, kde sa môžu, ak chcú, sebazdokonaľovať. Avšak nositelia týchto stupňov sú v lóži stále len majstrami, ničím viac.

Čo je to rítus?

Kódex rituálových noriem a zvyklostí tej ktorej lóže alebo obediencie. Keď sa slobodomurárstvo začalo šíriť z Anglicka na európsky kontinent a neskôr na ostatné kontinenty, zároveň sa vyvíjalo a diferencovalo. Vytváralo nové formy, objavovali sa reformátori. Výsledkom tohto tristoročného vývoja je nielen rozštiepenie na regulárny a liberálny smer, ale omnoho väčšia rituálová pestrosť. Postupne však vykryštalizovalo množstvo rituálových systémov – rítov, pre tri základné stupne, ako aj pre nadstavbové stupne. Niektoré svetové obediencie sa jednoznačne hlásia k určitému rítu, v iných sú rôznymi lóžami praktizované rôzne ríty, napr. Kvapilov (obľúbený v Českej republike), Schröderov (nemecký), emulačný, Francúzsky či Škótsky. Rítus však nijak nesúvisí s tým, v akom jazyku sa pracuje.

Kto je „slobodomurár bez zástery“?

takto slobodomurári označujú človeka, ktorý má všetky predpoklady pre to, aby bol do Rádu prijatý, žije a správa sa podľa slobodomurárskych zásad, ale z nejakých dôvodov sa nikdy slobodomurárom nestal. Nie je to však žiadny oficiálny titul, ktorý by bol udeľovaný rozhodnutím rádového orgánu, je to záležitosť čisto neformálna. V československých dejinách môžeme nájsť osobnosti, o ktorých sa občas mylne traduje, že boli slobodomurármi, avšak je možné označiť ich za „slobodomurárov bez zástery“, napr.: Ján Ámos Komenský, Tomáš Garrigue Masaryk, Václav Havel,…