Medzin\u00e1rodn\u00fd zmie\u0161an\u00fd slobodomur\u00e1rsky r\u00e1d Le Droit Humain bol zalo\u017een\u00fd 4. apr\u00edla 1893 v Par\u00ed\u017ei ako samostatn\u00e1 zmie\u0161an\u00e1 l\u00f3\u017ea hlavne \u00fasil\u00edm \u017eurnalistky a feministky Marie Deraismes a sen\u00e1tora Par\u00ed\u017ea, Dr. Georgesa Martina. V roku 1901 sa z nej stala Ve\u013ek\u00e1 symbolick\u00e1 zmie\u0161an\u00e1 l\u00f3\u017ea s p\u00f4sobnos\u0165ou pre Franc\u00fazsko a kol\u00f3nie. Prv\u00e1 expanzia mimo Franc\u00fazska bola v roku 1902 do Spojen\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva. V roku 1903 sa r\u00e1d stal medzin\u00e1rodn\u00fdm a bol zvolen\u00fd prv\u00fd Ve\u013emajster – Marie Georges Martin – man\u017eelka Dr. Martina. Dr. Martin daroval svoj dom v Par\u00ed\u017ei r\u00e1du a po prestavbe sa z neho v roku 1912 stalo hlavn\u00e9 s\u00eddlo Le Droit Humain. R\u00e1d bol profilovan\u00fd ako liber\u00e1lny, s d\u00f4razom na laickos\u0165, v zmysle adogmatickosti a slobody vedomia a b\u00e1dania a tolerancii k \u013eu\u010fom bez oh\u013eadu na rasu, pohlavie, n\u00e1rodnos\u0165, vierovyznanie alebo ateizmus, at\u010f. Od sam\u00e9ho po\u010diatku bola organiz\u00e1cia r\u00e1du zvl\u00e1\u0161tna t\u00fdm, \u017ee sa nevytvorilo kol\u00e9gium vysok\u00fdch stup\u0148ov a celok sa riadi Najvy\u0161\u0161ou radou so s\u00eddlom v Par\u00ed\u017ei. Najvy\u0161\u0161ia rada sa vol\u00ed na Konvente, t. j. zjazde r\u00e1du, ktor\u00fd sa kon\u00e1 raz za p\u00e4\u0165 rokov (p\u00f4vodne raz za sedem rokov).<\/p>\n\n\n\n
P\u00f4vodne nemal r\u00e1d Le Droit Humain svoju vlastn\u00fa Kon\u0161tit\u00faciu. Proviz\u00f3rne sa pou\u017e\u00edvala Ve\u013ek\u00e1 \u0161k\u00f3tska kon\u0161tit\u00facia z roku 1786, ktor\u00e1 ale \u00faplne nevyhovovala po\u017eiadavk\u00e1m v\u00fdrazne moderne koncipovan\u00e9ho r\u00e1du. Prv\u00e1 Kon\u0161tit\u00facia r\u00e1du bola schv\u00e1len\u00e1 na Konvente v roku 1920 a bola redigovan\u00e1 na v\u00e4\u010d\u0161ine \u010fal\u0161\u00edch Konventov – naposledy v roku 2017. V nej nieje r\u00e1dov\u00e1 legenda, iba v preambule je vzdan\u00e1 \u00facta zakladate\u013eom – Marie Deraismes a Dr. Georges Martinovi. Taktie\u017e takmer \u00faplne ch\u00fdbaj\u00fa moralizuj\u00face pou\u010dky, ktor\u00e9 boly typick\u00e9 pre star\u00e9 slobodomur\u00e1rske Kon\u0161tit\u00facie 18. a 19. storo\u010dia.<\/p>\n\n\n\n
V prvej f\u00e1zi v\u00fdvoja r\u00e1du, pribli\u017ene do doby prvej svetovej vojny, dominovali ot\u00e1zky \u017eenskej emancip\u00e1cie v zmysle ob\u010dianskeho a volebn\u00e9ho zrovnopr\u00e1vnenia, vzdel\u00e1vania \u017eien a pod. R\u00e1d sa r\u00fdchlo etabloval v Eur\u00f3pe, ale aj v USA a v Britskom imp\u00e9riu. V Rak\u00fasko – Uhorsku sa za\u010dal roz\u0161irova\u0165 v roku 1913, ale po vyhl\u00e1sen\u00ed prvej svetovej vojny bola \u010dinnos\u0165 ukon\u010den\u00e1. Po\u010das prvej svetovej vojny \u010dinnos\u0165 Le Droit Humain v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe a Britsk\u00fdch ostrovoch spomalila, ale nezastavila sa \u00faplne.<\/p>\n\n\n\n
V medzivojnovom obdob\u00ed sa \u0165a\u017eisko z\u00e1ujmu presunulo na ot\u00e1zky ochrany svetov\u00e9ho mieru a na mierov\u00fa spolupr\u00e1cu n\u00e1rodov. R\u00e1d sa \u00faspe\u0161ne \u0161\u00edril krajinami Eur\u00f3py. Ve\u013ek\u00e1 hospod\u00e1rska kr\u00edza v rokoch 1929 – 1933 zaznamenala spomalenie v\u00fdvoja a obr\u00e1tila pozornos\u0165 \u010dlenov na boj s chudobou a na soci\u00e1lne ot\u00e1zky. Paralelne s t\u00fdm pokra\u010doval z\u00e1ujem aj o ot\u00e1zky zrovnopr\u00e1vnenia \u017eien a minor\u00edt, v d\u00f4sledku otv\u00e1rania z\u00e1morsk\u00fdch l\u00f3\u017e\u00ed sa objavuj\u00fa aj ot\u00e1zky emancip\u00e1cie kol\u00f3ni\u00ed. V \u010ceskoslovensku bola s\u00edce vytvoren\u00e1 jurisdikcia Le Droit Humain zo \u0161tyroch modr\u00fdch l\u00f3\u017e\u00ed (tj. pracuj\u00facich na tzv, remeseln\u00fdch stup\u0148och) a z jednej l\u00f3\u017ee na tzv. filozofickom stupni, ale fenom\u00e9n zostal obmedzen\u00fd iba na \u010desk\u00e9 krajiny, a to iba v kruhoch \u013eavicov\u00fdch intelektu\u00e1lov. Druh\u00e1 polovica 30. rokov a nastupuj\u00faca totalita ale utlmili aktivity r\u00e1du. V mnoh\u00fdch eur\u00f3pskych krajin\u00e1ch bolo slobodomur\u00e1rstvo zak\u00e1zan\u00e9 a prenasledovan\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna viedla k takmer \u00fapln\u00e9mu zastaveniu ritu\u00e1lnych pr\u00e1c. Okup\u00e1cia Par\u00ed\u017ea Nemeckom v lete 1940 znamenala konfi\u0161k\u00e1ciu arch\u00edvu Le Droit Humain a jeho prevezenie do Berl\u00edna. Po por\u00e1\u017eke Tretej r\u00ed\u0161e v m\u00e1ji 1945 bol arch\u00edv odvle\u010den\u00fd ako vojnov\u00e1 koris\u0165 do Moskvy. V\u00e4\u010d\u0161ina bola navr\u00e1ten\u00e1 do Par\u00ed\u017ea, po zlo\u017eit\u00fdch rokovaniach v 90. rokoch 20. storo\u010dia a\u017e na prelome storo\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Po druhej svetovej vojne r\u00e1d obnovil svoju \u010dinns\u0165 na Z\u00e1pade. V \u010ceskoslovensku iba v kr\u00e1tkom intermezze od jesene 1947 do jari 1951, k\u00fdm bol komunistami, spolu s cel\u00fdm slobodomur\u00e1rstvom, zak\u00e1zan\u00fd. V ostatn\u00fdch socialistick\u00fdch krajin\u00e1ch sa \u010dinnos\u0165 r\u00e1du po druhej svetovej vojne ani neobnovila. Aj v tejto dobe do popredia vych\u00e1dza boj za mier, za rovnopr\u00e1vnos\u0165 \u017eien a men\u0161\u00edn, probl\u00e9my dekoloniz\u00e1cie a emancip\u00e1ciu u\u017e v\u00e4\u010d\u0161inou b\u00fdval\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed a soci\u00e1lne ot\u00e1zky. Postupne sa presadzuj\u00fa aj ekologick\u00e9 t\u00e9my. Obdobie 1945 – 1990 bolo poznamenan\u00e9 aj nieko\u013ek\u00fdmi schizmami, v d\u00f4sledku ktor\u00fdch sa vytvorili \u010fal\u0161ie zmie\u0161an\u00e9 r\u00e1dy v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe a v USA. To, \u010do v kone\u010dnom d\u00f4sledku viedlo k obohateniu liber\u00e1lneho slobodomur\u00e1rstva, ale znamenalo do\u010dasn\u00fa kr\u00edzu Le Droit Humain v niektor\u00fdch krajin\u00e1ch – napr. v USA.<\/p>\n\n\n\n
Okolo roku 1990 sa za\u010dala p\u00edsa\u0165 nov\u00e1 kapitola v dejin\u00e1ch r\u00e1du Le Dorit Humain. V spolupr\u00e1ci s \u010fal\u0161\u00edmi liber\u00e1lnymi slobodomur\u00e1rskymi organiz\u00e1ciami za\u010dalo nov\u00e9 otv\u00e1ranie sa do u\u017e b\u00fdval\u00fdch socialistick\u00fdch kraj\u00edn a do kraj\u00edn u\u017e b\u00fdval\u00e9ho Sovietskeho zv\u00e4zu. V Prahe bolo v marci 1992 za asistencie Belgickej feder\u00e1cie r\u00e1du, vnesen\u00e9 svetlo do novej l\u00f3\u017ee – Re\u0165az spojenia. V roku 2010 bolo vnesen\u00e9 svetlo do druhej l\u00f3\u017ee – Delta, ktor\u00e1 ale bola u\u017e v lete 2017 uspan\u00e1. Zato vo febru\u00e1ri 2013 bolo, za asistencie pra\u017eskej l\u00f3\u017ee vnesen\u00e9 svetlo do historicky prvej zmie\u0161anej l\u00f3\u017ee v Bratislave – Phoenix.<\/p>\n\n\n\n
V roku 1993 r\u00e1d osl\u00e1vil storo\u010den\u00e9 jubileum. Pribli\u017ene v tejto dobe sa za\u010d\u00ednaj\u00fa viac objavova\u0165 t\u00e9my o duchovnom raste jednotlivca, zvy\u0161uje sa d\u00f4raz na symbolick\u00fa n\u00e1pl\u0148 a bohatstvo ritu\u00e1lov, ktor\u00e9 vo svojej p\u00f4vodnej podobe pod\u013ea vydania z roku 1905 boli v\u00fdrazne stroh\u00e9. Taktie\u017e sa viac obracia pozornos\u0165 na dejiny r\u00e1du a slobodomur\u00e1rstva ako tak\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n
Na za\u010diatku 21. storo\u010dia bojuje r\u00e1d Le Dorit Humain s rovnak\u00fdmi probl\u00e9mami ako slobodomur\u00e1rstvo v\u0161eobecne – ako nestrati\u0165 aktualitu, ako oslovi\u0165 mlad\u0161iu gener\u00e1ciu a pri tom zachova\u0165 svoje origin\u00e1lne posolstvo.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Medzin\u00e1rodn\u00fd zmie\u0161an\u00fd slobodomur\u00e1rsky r\u00e1d Le Droit Humain bol zalo\u017een\u00fd 4. apr\u00edla 1893 v Par\u00ed\u017ei ako samostatn\u00e1 zmie\u0161an\u00e1 l\u00f3\u017ea hlavne \u00fasil\u00edm \u017eurnalistky a feministky Marie Deraismes a sen\u00e1tora Par\u00ed\u017ea, Dr. Georgesa Martina. V roku 1901 sa z nej stala Ve\u013ek\u00e1 symbolick\u00e1 zmie\u0161an\u00e1 l\u00f3\u017ea s p\u00f4sobnos\u0165ou pre Franc\u00fazsko a kol\u00f3nie. Prv\u00e1 expanzia mimo Franc\u00fazska bola v roku […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/phoenix1962.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/28"}],"collection":[{"href":"https:\/\/phoenix1962.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/phoenix1962.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/phoenix1962.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/phoenix1962.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=28"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/phoenix1962.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/28\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":67,"href":"https:\/\/phoenix1962.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/28\/revisions\/67"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/phoenix1962.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=28"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}